Tamarka

Je to niečo vyše roka, čo som fotografoval Tamarku keď začala dvíhať hlávku. Teraz nás v pekný letný deň poriadne popreháňala po lúke. Takže dnešný farebný príspevok na titulku, krásna mladá rodinka v krásny slnenčný podvečer:

Je to niečo vyše roka, čo som fotografoval Tamarku keď začala dvíhať hlávku. Teraz nás v pekný letný deň poriadne popreháňala po lúke. Takže dnešný farebný príspevok na titulku, krásna mladá rodinka v krásny slnenčný podvečer:

No povedzte, keď vidíte takúto fotografiu, nepoviete "Ooooooooooo"? Nie vždy sa deti do objektívu usmievajú. A nie je to tým škaredým fúzatým ujom za aparátom. Aspoň dúfam.. ;). Osobne mám emócie na fotkách veľmi rád. Malý človiečik plače veľa. A neplače len keď sa mu niečo nepáči. Plač používa ako spôsob komunikácie. Plač by preto nemal vôbec narušiť priebeh fotografovania ako niečo "nefotiteľné"

Pri deťoch človek najlepšie vidí, ako ten čas letí. Štvrté fotenie s tretím nasledovníkom svojho mena, Ivanom a jeho rodičmi. Malý zvedavý človiečik s úžasnou mimikou a hlbokými tmavými očami. Akosik som mal chuť na čiernobielku, takže dnes v BW prevedení:

Ako som už v denníčku uviedol, čakáme do rodiny príchod nového člena. Dnes vám prinášam o tom krátky dokument.