Z dnešného fotenia by mal možno radosť aj Steve McCurry. Celú dobu počas individuálneho kurzu "Portrét v štúdiu" som mal pocit, že modelku odniekiaľ poznám. A prišiel som na to. Všetkým prajem, aby mali možnosť niekedy fotografovať tak magické oči. Veď posúďte sami:

Z nasledovnej fotografie som sa rozhodol vyrobiť limitovanú edíciu (19 kusov v štyroch rozmeroch) na galérijnom archívnom papieri Ilford, signovanú autorom. Ak by ste o niektorý z výtlačkov mali záujem, dajte vedieť. V prípade limitovanej série sa jedná o ucelený počet fotografií, ktorý je konečný. Autor sa zaväzuje nevyrobiť žiadne ďalšie kusy.

K fotografii: ŽIadna snaha kopírovať Helmutovu Henrietu. Skôr súčasný pohľad na ňu.

Konečne nejaký exteriér, konečne nejaká farebná fotka...a konečne nejaký chlap. A hneď nie hocijaký. Dnešnými tromi fotografiami z kondičného fotenia s klientkou by som chcel prelomiť mýty o tom, že Nikonom (pozdravujem kamaráta Reefeho) sa nedá urobiť dobrá fotka ;). Takže v dnešnom prípade v mojich rukách na edukačné účely zapožičaný Nikon D90 a 50/1,8: